Rudava  Modrá muštová odroda vyšľachtená na Slovensku Dorotou Pospíšilovou. Dlhoročná práca priniesla ovocie a tak máme už dnes možnosť ochutanť vína aj z Rudavy.  Pôvod a rozšírenie: Rudava bola vyšľachtená Dorotou Pospíšilovou v roku 1967 vo VÚVV v Bratislave. Odroda vznikla krížením Castets x I-35-9. (Typ I-35-9 je trojitým krížencom odrôd Tenturier, Aleatico a Puchljakovskij). V roku 2004 bola táto odroda prihlásená do ŠOS ÚKSUP.

Morfológia: List je stredne veľký, päťuholníkový, 5-laločnatý, stredne hlboko vykrajovaný. Povrch čepele je mechúrikovitý, na spodnej strane hladký. Vrchné výrezy sú v podobe U. Stopkový výrez je otvoreným klenutý, s ostrým dnom. Stopka listu je stredne dlhá. Strapec je stredne veľký až menší, redší, krídlatý. Bobuľa je malá, okrúhla, modrá. Šupka je pevná, dužina rôsolovitá, rozplývavá, chuť je neutrálna.

Fenológia: Rudava je menej náchylná na jarné aj zimné mrazy. Dozrieva stredne neskoro, oberá sa zvyčajne začiatkom októbra. 

Agrobiológia: Hrozno dobre odoláva chorobám a škodcom, hrozno nepodlieha hnilobe. Nie je náročná na pôdu ani na polohu. Úrodnosť Rudavy je dobrá, pohybuje sa v rozmedzí 9-11 t/ha. Cukornatosť muštov varíruje od 19-23 °NM a koncentrácia kyselín je 9-12 g/l. 

Enológia: Vína vyrobené z Rudavy majú sýtočervenú rubínovú farbu. Väčšinou majú neutrálnu chuť. Sú však plné, jemné, harmonické. Vína si vyžadujú dlhé zrenie, najmä ak sú spracovávané barikovou technológiou.